Na Slovensku sa realizuje niekoľko alternatívnych edukačných koncepcií v primárnom vzdelávaní. Jednou z nich je aj Integrované tematické vyučovanie (ďalej len ITV). Jedná sa o vzdelávací model, ktorý vznikol v USA. Vytvorila ho Susan Kovalik v spolupráci s Karen Olsen. Má korene v americkom pragmatizme 20. storočia, je založený na skúsenostnom, participatívnom a kooperatívnom učení sa a vyučovaní. Má teda korene v sociálnom konštruktivizme a zároveň nesie charakteristiky vyučovania orientovaného na žiaka či humanistického vyučovania. Autorka ho nazvala vzdelávaním pre 21. storočie.
ITV je model, ktorý sa vo svojich východiskách opiera o tri oblasti. Sú nimi poznatky z výskumov mozgu (z neuro-psychologického aspektu), príprava kurikula a vyučovacie postupy ako základ edukácie.
Jedným z najdôležitejších poznatkov z výskumov mozgu, ktoré sa javia ako praktické z hľadiska edukácie, je členenie jeho funkcií do troch úrovní: mozgový kmeň, limbický systém a mozgová kôra. Z výskumov amerických vedcov (McLeana, Harta1 a iných) vyplýva, že mozog pri svojej činnosti „prepína" medzi spomínanými úrovňami. Mozgový kmeň je charakterizovaný ako vývojovo najstaršia štruktúra, ktorá pracuje rovnako aj u živočíchov. V zjednodušenej podobe sa dá povedať, že zodpovedá za reakcie typu „útok - útek". Zvyčajne, ak sa cítime byť niečím ohrození, naše reakcie sú veľmi rýchle, nepremyslené a z pohľadu sociálneho správania sa často aj nevhodné. Táto úroveň spracovania informácií má však nesmierny význam vtedy, ak je potrebné rýchlo reagovať, napríklad v situáciách ohrozenia života. Na tejto úrovni teda mozog pracuje veľmi rýchlo, preto nezostáva čas na ukladanie informácií a jedinec si často po odoznení situácie nepamätá, čo sa vlastne stalo.
V bežnom živote sa jedinec dostáva aj do situácií, kedy sa necíti dobre, alebo naopak je taký nadšený, že sa na nič iné nevie sústrediť. Je potrebné, aby tieto pocity v človeku pominuli, až potom je schopný rozmýšľať inak, reálne, tak, že dokonale zvažuje svoju následnú reakciu. Spomínaní autori hovoria, že mozog pracuje v úrovni limbického systému. Táto úroveň myslenia je sprevádzaná pocitmi alebo emóciami. Nepopierateľným prínosom pre jedinca je to, že dokáže cítiť. Pocity a city sú dôležité pre jeho „človečenstvo" a pre jeho existenciu v sociálnom rozmere. Avšak emocionálna nestabilita či pocit hladu (a iné city a pocity) nie sú pre učenie sa tým najlepším východiskovým bodom. V citovom rozpoložení alebo v prípade, že nie sú uspokojené ani základné potreby (podľa Maslowovej hierarchie potrieb), nie je jedinec schopný efektívneho učenia sa. Americkí vedci túto úroveň naturalizovane nazývajú aj prestupnou stanicou, miestom, kedy by mal z pohľadu učenia učiteľ dosiahnuť „prepnutie" do vyššej úrovne, ktorou je mozgová kôra. Až vtedy, ak sú vytvorené všetky podmienky pre učenie sa, môžeme hovoriť o tom, že žiak sa „nachádza" v stave, kedy sa môže učiť. Mozgová kôra stojí na najvyššej úrovni fylogenetického vývinu mozgu, z tohto pohľadu je to najmladšia časť mozgu. Je najpomalšia, ale dochádza v nej k dlhodobému ukladaniu informácií. Treba dodať, že efektívne učenie sa prebieha výhradne v bezpečnom prostredí, nielen z aspektu fyzického a fyziologického, ale aj sociálneho. Dosahovanie takéhoto neohrozujúceho prostredia je v modeli ITV označované ako vytváranie mozgovo-kompatibilného (mozgovo-súhlasného) prostredia. (Babiaková - Ďurošová, 2007)2
Na mnohých školách už pracujú triedy v systéme ITV. Učiteľky sa učia porozumieť zložkám mozgovo-súhlasného prostredia a skúšajú si metodiku ich zavádzania do praxe. Vedia vysvetliť, ako pracuje mozog, keď sa učí, vedia, ako rozvíjať životné zručnosti detí. Poznajú a zavádzajú celoživotné pravidlá ITV: dôveryhodnosť, pravdivosť, aktívne počúvanie, úcta, najlepší osobný výkon a metódy ich uplatňovania. Veľmi dôležité je budovanie spoločenstva v triede. Učiteľky si musia osvojiť základné zručnosti v efektívnej komunikácii, získať zručnosť v aktívnom počúvaní a schopnosť podporiť vzájomnú spoluprácu detí v triede.
Významnou zmenou oproti tradičnému vyučovaniu v triede s ITV je kurikulum, ktorého príprava je ponechaná úplne na učiteľovi (prípadne na spolupráci učiteľov). Deje sa tak na základe rôznych stupňov integrácie učiva rôznych predmetov do kompatibilného kurikula. Kurikulum sa tvorí na základe princípov: zmysluplnosť, autentickosť a kontextuálne situované učenie sa. Proces prípravy kurikula má tri fázy:
Ak učiteľ v triede s ITV objaví prejavy mimoriadneho nadania u nektorého žiaka, mal by vyhľadať pomoc a radu psychológa. Podľa Dočkala3 sa jedná o nasledovné prejavy:
Žiak nemusí vykazovať všetky tieto prejavy. Keď ale psychológ potvrdí, že niektorý zo žiakov v triede s ITV je nadaný, učiteľ má veľké možnosti toto nadanie rozvíjať bez toho, aby sme žiaka vyberali z rovesníckeho prostredia. V rámci obsahovej integrácie a kurikulárnej stavby celoročnej témy môže učiteľ formulovať nielen kľúčové učivo pre všetkých žiakov, ale pripraví aj rozvíjajúce učivo a aplikačné úlohy pre tú oblasť výchovy alebo vzdelávania, v ktorej nadaný žiak vyniká. Pre prácu s nadaným žiakom, pokiaľ sa v triede nachádza, je veľmi dôležité vedieť organizovať jeho prácu na vyučovaní. Aby nadaný žiak mohol postupovať rýchlejšie a aby sa jeho talent mohol rozvíjať, učiteľ využije formy skupinovej alebo individuálnej práce s diferencovanými úlohami. V kooperatívnom učení zadáva nadanému žiakovi najnáročnejšie úlohy. V tvorbe žiackych projektov naplno využije možnosť výberu a adekvátny čas podľa možností každého nadaného žiaka. Využíva pri tom najmä problémové metódy a heuristické metódy tvorivého riešenia problémov. Podľa S. Kovalik4 umožňuje možnosť voľby nadanému žiakovi „riadiť svoju loď" a stanoviť si vlastnú úroveň svojho zaťaženia. Umožňuje mu tiež používať tie nástroje, materiály a situácie, ktoré môžu byť pri riešení problémov v jeho prípade najefektívnejšie, a dovoľuje mu budovať si v situáciách učenia nezávislosť. U nadaného žiaka podporuje učiteľ aj prijatie celoživotného pravidla - najlepší osobný výkon - a rozvíja jeho sebauvedomenie a sebahodnotenie. Učí žiaka plánovať si vlastné učenie a následne rozvíja jeho zodpovednosť zaň.
Pre nadaného žiaka je veľmi potrebné už spomínané mozgovo-súhlasné prostredie, ktoré musí poznať a využívať každý v triede - teda aj nadaný žiak. Jedná sa o tieto zložky mozgovo-súhlasného prostredia:
Nadaný žiak má zvyčajne veľký náskok v učení a myslení oproti iným žiakom. Pri učení má vynikajúcu pamäť a pozornosť. Rýchlo objavuje dôležité fakty, príčinu a následok. Aplikačné úlohy, ktoré učiteľ tvorí pre nadaného žiaka na základe výchovno - vzdelávacích cieľov a kurikula, preto väčšinou formuluje na vyššej úrovni poznávacích funkcií.5 Úlohy zameriava na:
Tieto úlohy by mali mať formu rozvíjajúcich úloh, aby boli pre žiaka nové, zaujímavé a aby rozvíjali najmä tú oblasť, v ktorej nadaný žiak vyniká.
Práca s nadanými žiakmi v triede s ITV je veľmi pekná, ale zároveň náročná. Učiteľ musí povzbudzovať nadaného žiaka k nezávislému učeniu, jeho myšlienky hodnotiť až potom, keď sú dôsledne sformulované, podporovať sebahodnotenie žiaka, jeho otázky a návrhy brať vážne. Vyžaduje sa, aby učiteľ urobil dôslednú pedagogickú diagnostiku, spolupracoval s rodičmi nadaného žiaka, psychológom, prípadne iným odborníkom (pedagógom ZUŠ, špeciálnym pedagógom). Nadaný žiak by mal mať individuálny výchovno - vzdelávací plán, v ktorom sú zohľadnené všetky potreby vzhľadom na prejavy jeho nadania.
Další použitá literatura a zdroje:
Babiaková - Ďurošová: Inovatívna pedagogická koncepcia - Integrované tematické vyučovanie. Príspevok na konferencii Rozwijanie zdolnosci uczenia sie. UKW, Bydgoszcz, Polsko, 16. marec 2007.
Dočkal, V.: Klasifikačný hárok talentov. In: Pedagogická revue, 1993, č. 1 - 2, s. 63 - 79.
Hart, L. A.: „Anchor" Math: The Brain Compatible Approach to Learning. („Zakotvená" matematika). Arizona: Books of Educators, 1992.
Hart, L. A.: Human Brain and Human Learning. (Ľudský mozog a ľudské učenie sa). Arizona: Books of Educators, 1983.
Bloom, B.S.: eds. Taxonomy of educational objectives: The classification of educational goals. Handbook 1, Cognittive domain. (Taxonómia edukačných úrovní: Klasifikácia edukačných cieľov). New York, Toronto: Longmans, Green, 1956.
1 Hart, L. A.: „Anchor" Math: The Brain Compatible Approach to Learning. („Zakotvená" matematika). Arizona: Books of Educators, 1992.
Hart, L. A.: Human Brain and Human Learning. (Ľudský mozog a ľudské učenie sa). Arizona: Books of Educators, 1983.
2 Babiaková - Ďurošová: Inovatívna pedagogická koncepcia- Integrované tematické vyučovanie. Príspevok na konferencii Rozwijanie zdolnosci uczenia sie. UKW, Bydgoszcz, Polsko, 16. marec 2007.
3 Dočkal, V.: Klasifikačný hárok talentov. Pedagogická revue, 1993, č. 1 - 2, s. 63 - 79.
4 Kovalik, S.: Integrované tematické vyučovanie. Model. Faber, Bratislava, 1996, ISBN 80-967492-6-9.
5 Bloom, B.S. (eds.): Taxonomy of educational objectives: The classification of educational goals. Handbook 1, Cognittive domain. (Taxonómia edukačných úrovní: Klasifikácia edukačných cieľov). New York, Toronto: Longmans, Green, 1956.
Všechny články jsou publikovány pod licencí Creative Commons BY-NC-ND.
Článek nebyl prozatím komentován.
Pro vložení komentáře je nutné se nejprve přihlásit.
Článek není zařazen do žádného seriálu.
